Eliška má 20 rokov a pochádza zo severu Čiech. Fotenie ju bavilo už od malička a teraz sa mu venuje naplno a na profesionálnej úrovni. Miluje cestovanie a najviac ju lákajú prímorské krajiny, v ktorých sa cíti ako doma. V rozhovore sa s nami podelila o svoje začiatky vo fotení, najväčšie pracovné úspechy aj o svoje vízie a plány. Prezradila nám viac o svojej láske k cestovaniu či o svojom OnlyFans účte, ktorý pre svojich fanúšikov chystá.
- Ahoj, môžeš nám na začiatok povedať niečo o sebe a predstaviť sa?
Ahoj, volám sa Eliška Katarína a nie som krstená – na to sa ma pýta každý a naozaj krstená nie som. Mám 20 rokov a o mesiac budem oslavovať narodeniny. Pochádzam z malého mestečka na severe Čiech.
- Ako dlho sa venuješ foteniu? Ako si sa k foteniu dostala?
Ono to začínalo už v mojom detstve, keď ma moja mamina s ockom fotili počas toho, ako som tancovala – od štyroch rokov som totiž súťažne tancovala. Vždy ma bavilo pózovať, fotiť sa, fotiť sa s kamarátmi. A teda už od malička ma to ťahalo k modelingu a foteniu. So sestrou sme sa vždy rady fotili navzájom alebo som vytiahla nejakú moju kamarátku, ktorú som odfotila ja a potom som na oplátku vždy chcela, aby ony fotili mňa. Ale moje úplne prvé profesionálne fotenie som mala v roku 2019, to bol taký môj prelomový rok vo všetkom. Veľmi veľa vecí sa u mňa zmenilo v tom roku, veľa vecí som si aj prežila. A bolo to vlastne úplne prvýkrát, keď som sa dohodla s fotografom, ktorého som absolútne nepoznala. Mala som z toho strach, pretože som sa bála, že mi to nepôjde, takže to bolo zaujímavé pre mňa, ale strašne som si to užila a počas toho prvého fotenia som si uvedomila, že to je to, čo chcem robiť, to, čo ma baví, to, čo ma napĺňa. Každým fotením sa to zintenzívňovalo, viac som bola presvedčená, že to je to, čo chcem robiť. A v ten istý rok som dostala úžasnú ponuku, a to spolupracovať s fotografom menom Denis Fueco a s jeho manželkou, ktorou je vizážistka Lili Buiová, a bez nich dvoch by som určite nebola tam, kde som a nezažila by som tie veci, ktoré som prežila. Takže tento rok bol pre mňa naozaj zlomový a hlavne vďaka nim som tam, kde teraz som.
- Aký druh obsahu fotíš? Aké fotky fotíš najradšej?
Veľa ľudí ma pozná tak, že fotím spodné prádlo, ale popravde, ja fotím úplne všetko. Mňa baví fotenie ako také, okrem aktov, akty som nefotila a fotiť nechcem. Ale inak nemám problém vyskúšať niečo nové, rada skúšam nové veci, jeden čas som fotila napríklad len svadobné šaty a bavilo ma to, pretože to je moment, keď sa žena cíti ako princezná – keď máte nádherné šaty, ste nádherne upravená, máte nádherné vlasy, make-up, tak to má niečo do seba a je to krásny pocit. Ale inak fotím de facto všetko, fotila som už aj nejaké reklamy, fotila som obyčajné portréty, fashion. Moje úplne prvé fotenie s Denisom bolo intímne párové fotenie a to bolo celkom zaujímavé, pretože ja som napríklad predtým mala asi dve alebo tri fotenia s inými fotografmi a prvýkrát, keď som s ním fotila, tak som mala veľký strach. Nie preto, že by som ho sklamala, ale preto, že by mohol mať iné očakávania a ja by som mu dala úplne niečo iné. A tiež som nevedela, kto ten môj partner na fotenie je, ja som toho človeka nepoznala a v nejakej chvíli som si fakt hovorila: „Pôjde to? Dáme to spolu? Budeme vyzerať naozaj ako pár na tých fotkách alebo nie?“ A nakoniec to fotenie dopadlo úžasne a bola to jedna z najviac lajkovaných sérií, čo Denis v tej chvíli mal, takže som bola na seba naozaj pyšná a bola som za to rada, pretože to bola veľmi zaujímavá skúsenosť.
- Čo považuješ za svoj najväčší pracovný úspech?
Asi môj najväčší prvý úspech, za ktorý som na seba bola fakt pyšná bol, keď som fotila reklamu na mikiny a čapice pre Angry Beards. Za to som bola veľmi rada. Teraz, ďalší úspech, za ktorý som na seba pyšná, je fotenie, ktoré prebiehalo na Kanárskych ostrovoch pre e-shop Be Pink. To je e-shop, ktorý má značkové plavky, spodné prádlo a celkovo oblečenie a ja som tam bola fotiť plavky a teraz tie fotky môžete nájsť na ich stránkach alebo na webe, tak za to som bola tiež strašne šťastná. A ešte ma čaká jedna vec, ktorá keď sa uskutoční, tak budem na seba veľmi pyšná.
A vlastne ešte jeden úspech, na ktorý stále zabúdam a neviem prečo, tak je, že som fotila na workshope v Paríži s pár fotografmi, kam ma vzali Denis s Lili. A pokiaľ to Denis alebo Lili čítate, tak vám chcem obom strašne poďakovať, fakt za všetko, za to, že ste sa ma ujali a že ste so mnou vždy mali svätú trpezlivosť, pretože je to potrebné.
A ešte posledný úspech, ktorý by som chcela spomenúť je, že som fotila pre hotel v meste, v ktorom žijem. Tam som fotila tiež reklamu, s tým, že sa ešte bude fotiť aj naďalej a je to veľmi pekné, robiť niečo, čo ma baví a skĺbiť to s tým, že to bude niekde vidieť a nejakým spôsobom sa to využije.
- Čo máš na fotení najradšej?
Popravde, ja sa v tej chvíli cítim byť sama sebou. Možno to znie ako najväčšie klišé, ale ja dokážem pred tou kamerou akoby vyjadriť tie svoje emócie, vyjadriť to, aká som alebo nie som. Samozrejme, niekedy sú lepšie dni, niekedy horšie, ale mňa to vždy bavilo a vždy ma to strašne napĺňalo. A už od malička som bola rada, keď som mohla komunikovať s kamerou a vždy ma to napĺňalo. A to je to, čo mám na fotení najradšej, že môžem byť sama sebou.
- Na Instagrame uvádzaš, že pripravuješ OnlyFans profil. Čo ťa k tomu viedlo, založiť si OnlyFans?
Áno, chcem si založiť OnlyFans a makám na tom. Dopredu sa ospravedlňujem všetkým, čo na to ešte čakajú, ale dúfam, že ešte počkajú, pretože si myslím, že to naozaj bude stáť za to. Mám totiž veľké plán a chcela by som mať OnlyFans na úplne inej báze ako to má väčšina Češiek alebo dievčat zo Slovenska. Chcem si ho založiť, pretože je to pre mňa možnosť, keď ja môžem robiť niečo, čo ma baví, čo ma napĺňa a skĺbiť to s tým, že si na tom môžem niečo málo zarobiť. A myslím si, že v tomto smere je to úžasné pre každú modelku alebo modela, keďže OnlyFans majú aj muži. Viedlo ma k tomu čisto to, že môžem skĺbiť to, čo ma baví s možnosťou zarábať na tom.
- S OnlyFans sa spája veľa stigiem. Neobávaš sa predsudkov a reakcií okolia?
Čo sa týka predsudkov, tak úprimne mi je to už jedno. Skôr mi to jedno nebolo, ale riadim sa mottom – rob veci, ktoré robiť chceš a hlavne to nerob kvôli ostatným. To znamená, že pokiaľ niečo chcem robiť, tak to urobím preto, že to chcem ja a nie preto, že to chce niekto iný alebo preto, že to nechce. Myslím si, že už aj tak ma v meste, kde žijem, veľa ľudí odsudzuje za to, čo robím. Dosť ľudí ma rieši, ale je mi to jedno. Skôr ma to mrzelo, pretože tým ako majú niektorí ľudia predsudky, tak ma už rovno škatuľkujú do skupín ľudí, do ktorých si myslím, že nepatrím a vždy ma to mrzelo z toho dôvodu, že tí ľudia mi nedajú možnosť, aby ma spoznali takú, aká som. Ale popravde, ja som prišla teraz do takého bodu, keď mi je to jedno. Ten človek, ktorý ma bude chcieť spoznať alebo bude chcieť vedieť aká som, tak mi tú možnosť dá a nebude ma odsudzovať podľa toho, čo robím, ako vyzerám alebo ako sa prezentujem na sociálnych sieťach. A tie predsudky? Človek chce vždy vyzerať pred ostatnými čo najlepšie a nechce o sebe počúvať nejaké škaredé veci. A keďže ja som z malého mesta, tak tu vie každý o každom všetko, tu sa ľudia ohovárajú, navzájom sa riešia. A aj som rozmýšľala, že sa na to vykašlem, že ten OnlyFans si nespravím presne kvôli tomuto, ale hovorím si, že už od malička viem, že do Česka nepatrím, že v Česku zostať nechcem a že svoj život chcem žiť niekde úplne inde – za hranicami, takže to neriešim, čo sa o mne hovorí alebo čo si tu o mne ľudia myslia. Aj tak, pokiaľ si ten človek bude chcieť niečo myslieť alebo bude chcieť niečo hovoriť, tak to robiť bude a nikdy s tým nič neurobíš.
A čo sa týka tých predsudkov, ja viem, že nebudem robiť nič zlé. Viem, že to nie je nič hrozné a robia to normálne ľudia, známi ľudia. Robí to už v podstate ktokoľvek na svete a nie je to žiadny trestný čin, zarobiť si tým, čo ma baví. Takže pokiaľ to bude niekto z môjho okolia odsudzovať, neberiem mu názor, ale určite sa nebudem chcieť tým človekom nechať ovplyvniť. Tiež mám svoj názor na niektoré veci týkajúce sa môjho okolia, ale to neznamená, že sa s tým človekom musím prestať baviť len kvôli tomu, že s niečím nesúhlasím a dúfam, že sa obklopujem ľuďmi, ktorí to majú úplne rovnako.
- Na Instagrame tiež píšeš, že si „travel lover“. Čo máš na cestovaní najradšej – prečo ťa cestovanie baví?
Ak je niečo, čo naozaj milujem, tak je to cestovanie. Ja keď cestujem, nadýcham sa čerstvého vzduchu, pri mori – keďže väčšinou cestujem k moru, tak mám pocit, že naozaj žijem. Znie to možno ako klišé, ale je to tak. Ja proste v ten moment, keď vidím more, keď cítim ten morský vzduch, tak som zrazu o sto percent šťastnejšia. S mojím telom to robí výrazné zmeny a to na tom milujem, pretože sa cítim konečne živá. Preto aj hovorím, že sa v Česku necítim úplne ako doma, alebo nie doma, ale necítim sa, že by som sem patrila. Takže moje plány do budúcna sú odsťahovať sa niekde do zahraničia, niekde, kde bude more. A keď ma pozorujú nejakí moji známi alebo moje okolie, keď so mnou cestujú, tak si všímajú, že som šťastnejšia, veselšia, plná života, a to z ničoho nič. Zrazu úplne celá žiarim a potom, keď sa vrátim späť, do toho môjho malého mesta, tak mi tá moja chuť do života vydrží tak deň a pol, potom to zrazu klesne, pretože sú tu strašne pochmúrne vibrácie. Strašne to pociťujem a vždy sa tými vibráciami nechám zhodiť na vlnu toho všetkého. Preto vždy, keď môžem cestovať, tak cestujem a vôbec nad tým nepremýšľam. Proste cestovanie je niečo, čo ma robí šťastnou.
A čo ma na tom baví? Asi to, ako zrazu cítim tú chuť do života. Ako som zrazu plná energie, lásky, šťastia. Všetkých tých krásnych pocitov, ktoré človek chce zažívať stále, tak tie vo mne vyvoláva práve cestovanie alebo hlavne more. A baví ma na cestovaní aj to, že spoznávam nové miesta, nové kultúry, milujem jedlo, takže vždy, keď cestujem, tak musím ochutnať tradičné jedlo, čo sa je v tej danej krajine. A veľmi rada spoznávam aj mentalitu tých ľudí, pretože niekde sú tí ľudia naozaj ďaleko príjemnejší, prívetivejší a dokážu sa usmievať od rána do večera a ľudia na nich nepozerajú ako na bláznov, skôr naopak. Je to krásny pocit, že je na vás niekto milý celý deň a nie je to brané ako niečo divné alebo veľké, jednoducho je to normálna vec. Preto sa chcem odsťahovať do zahraničia, pretože mám pocit, že Česko je naladené tak, že ľudia majú neustále potrebu sa na niečo sťažovať alebo majú potrebu sa v niečom stále zosmiešňovať a haniť. A to nie som ja.
- Aké je pre teba najkrajšie miesto, ktoré si navštívila? Máš nejaké vysnívané miesto, ktoré by si chcela navštíviť?
A najkrajšie miesto, ktoré som navštívila, skôr by som povedala krajina, tak boli Portugalsko a Gran Canaria. To bolo nádherné, užila som si to. Ale ja neviem, mne príde, že každá tá krajina má niečo do seba. Myslím, že už som precestovala veľa miest, ale chcela by som precestovať oveľa viac a každá tá krajina má niečo do seba. Napríklad keď som bola pol roka na Cypre, tak som sa tam cítila strašne slobodná. A to je to, čo potrebujem v živote, cítiť svoju vlastnú slobodu. Nebyť niečím zväzovaná alebo sužovaná a v Česku sa tak cítim. Že som zviazaná názormi ostatných, tým, že som z malého mesta, tak to oveľa viac pociťujem, keďže sa ku mne dostáva to, čo si ľudia o mne myslia a nedokážem sa potom prejaviť taká, aká naozaj som alebo nedokážem robiť všetko na sto percent tak, ako by som chcela. Ale teraz už pracujem na tom, aby mi to bolo jedno a keďže chcem odísť, tak je to môj plán, vykašlať sa na tie názory iných.
A moje vysnívané miesto? Povedala by som, že asi Ázia celkovo. A tiež by som chcela strašne prejsť Škandináviu. A Austrália bola vždy miestom, kde som sa chcela presťahovať a začať tam žiť. Takmer sa mi to aj podarilo, ale začala pandémia, takže mi to nebolo dopriate, ale verím, že sa to jedného dňa splní.
- Máš nejaké životné motto alebo predsavzatie, ktorým sa riadiš?
Popravde mne dal skôr nejaké rady môj ocino predtým ako umrel. Dal mi dve rady, ktoré mi utkveli v pamäti a snažím sa nimi riadiť. Prvá je, rob veci preto, že ich chceš robiť a nie preto, že to chce niekto iný. Myslím, že to je veľmi dôležité a veľmi dlho mi trvalo prísť na to, čo tým myslel. Ale je to tak, že môžeš niekomu pomôcť, urobiť niekomu radosť, pretože to ty sám chceš a nie preto, že vidíš, že to niekto iný chce. A keď budeš robiť veci, ktoré chcú iní ľudia, tak stratíš sám seba.
A druhá rada, ktorú mi dal je, ži naplno a rob všetko preto, aby si bola šťastná. K tomu asi nie je potrebné nič ďalšie dodať. Ja sa týmto snažím riadiť, aj keď mi to občas nevychádza, ale snažím sa aj kvôli tomu, aby bol na mňa ocko pyšný. A viem, že je na mňa pyšný.
