Aj vy ste vždy snívali o živote ako z rozprávky, s milujúcim princom a šťastným koncom? Ja tiež. Dnešný Storytime je o tom, ako si dievča z malej slovenskej dedinky našlo lásku svojho života až v ďalekom Seoule.
Aj keď mám 21 rokov, občas sa cítim ako dieťa – naivné, ktoré verí niečomu, čomu vyspelý človek neverí. Napríklad šťastným koncom. Odmala mi rodičia hovorili, že šťastné konce neexistujú. Vtedy som si myslela, že majú pravdu, keďže boli rozvedení. Mama nechcela ani počuť o tom, že s niekým chodím. Bála sa, že vzťah pre mňa bude rovnakým sklamaním ako pre ňu. A keď som sa s vtedajším partnerom rozišla, dávala to za vinu nielen mne, ale aj sebe, lebo vraj ma nevychovala dostatočne dobre na to, aby som sa vedela popasovať, hoci aj s malými problémami vo vzťahu. „Drobné problémy?“ povedala som si. Mama zrejme netušila, aké ťažké to bolo, byť vo vzťahu s človekom, ktorý ma týral nielen psychicky, ale aj fyzicky. Mama sa z nášho rozchodu nevedela dlho spamätať a jej výčitky som počúvala deň čo deň.
Keď konečne prestala, zo mňa už bola dávno chladná a bezcitná osoba. Takúto zo mňa spravila rodina, moji blízki a aj moja bývalá láska. Neverila som ničomu, čo skončilo šťastným koncom.
Všetko sa to však zmenilo, keď som sa jeden deň rozhodovala, aký seriál si pustím. „American Horror Story? Nudné. Narcos? Úplne od veci,“ hovorila som sama sebe. Zrazu som však natrafila na niečo úplne iné, niečo, na čo som vôbec nebola zvyknutá. Kórejské seriály. Bolo ich tam mnoho, avšak mňa upútal len jeden – True Beauty. Príbeh o dievčine, ktorá nikdy nevynikala svojou krásou, až kým neobjavila silu make-upu. Dej bol síce zamotaný, ale koniec-koncov to celé skončilo dobre. „Čo sa to so mnou stalo? Opäť raz budem to naivné dievča?“ položila som si otázku.
Od vtedy som sa stala závislou od romantických kórejských seriálov. Začala som sa kvôli tomu učiť kórejčinu a lákalo ma všetko, čo s Kóreou súviselo, vrátane mužov. Videla som množstvo seriálov, ale tieto boli celkom iné – boli plné čistej lásky a ukazovali, že ak muž skutočne ženu miluje, je ochotný pre ňu urobiť čokoľvek. To, samozrejme, zvýšilo moje nároky na mužov. Nepotrebovala som muža, ktorý by mi kupoval drahé darčeky, len som chcela, aby ku mne prechovával úprimné city.
Prešiel istý čas a ja som na internete objavila ponuku o výmennom pobyte pre študentov v Seoule, v Južnej Kórei. Hneď som sa tam prihlásila, neváhala som ani minútu. Po čase mi prišiel mail, že moja žiadosť je akceptovaná a mne nezostávalo nič iné, len si zbaliť kufor s potrebnými vecami a vyraziť. Bola som plná očakávaní a konečne som sa cítila šťastná.
Po príchode do Seoulu som sa ubytovala na internáte, ktorý vyzeral ako 5-hviezdičkový hotel. Bolo to krásne. Mesto vyzeralo skvelo. Ulice boli čisté a plné milých ľudí. Večer som sa rozhodla zájsť do istého klubu. A tam som ho stretla. Muža, ktorý ma hneď upútal. Bol o dosť vyšší ako ja, s čiernymi vlasmi a svetlou pokožkou. Vyšportované telo mu obopínalo čierne priliehavé tričko. Na hlave mal šiltovku a v ľavom uchu striebornú náušnicu. Naše pohľady sa stretli. Nikdy som nevidela nikoho takého príťažlivého. Nechcela som naňho zízať celý večer, tak som si to nasmerovala k baru. Aj keď som k nemu bola otočená chrbtom, stále som cítila jeho pohľad na mne.
Objednala som si drink a len tak sedela, keď som zrazu cítila teplý dych na svojom krku. Otočila som sa a uvidela ho stáť za mnou. V klube hrala hlasná hudba, preto dal svoje pery takmer na doraz k môjmu uchu a opýtal sa ma, či si môže prisadnúť. Samozrejme, že som súhlasila. Takto sme sedeli a rozprávali sa celý večer, presne povedané 6 hodín. Áno. Šesť hodín som sedela a rozprávala sa s najkrajším mužom akého moje oči za celý život videli. Bol veľmi milý, pozorný. Odprevadil ma pred budovu internátu a silno ma objal. Cítila som sa ako v nebi. Predtým, ako som stihla vojsť dnu, na mňa zakričal a pribehol ku mne. Poprosil ma, aby som mu dala svoje telefónne číslo. Moje srdce bilo ako šialené. Objal ma ešte raz.
Takto sme sa stretávali vyše troch mesiacov. Naše posledné stretnutie bolo v rovnakom klube, v akom sme sa stretli. Cítila som sa smutná, že ho už nikdy neuvidím. Sľuboval mi, že aj naďalej budeme v kontakte, ale veľmi som mu to neverila. Nechcela som sa opäť sklamať.
Keď som prišla späť na Slovensko, skutočne sme spolu telefonovali každý deň. Až raz, jeden večer, keď som pohodovo sedela v obývačke, mi niekto zaklopal na dvere. „Nečakám žiadnu návštevu,“ pomyslela som si. Bolo už aj celkom neskoro. Otvorila som dvere a stál tam on, moja kórejská láska. Ako sa tu dostal? Ako vie, kde bývam? Schmatol ma a silno objímal. Nevedela som, čo sa deje. Dal mi pusu na čelo a povedal, že už ma nikdy neopustí. Vedela som, že mu môžem veriť.
Prešiel nejaký čas a priznal sa, že aj napriek svojmu mladému veku, má iba 27 rokov, je majiteľom viacerých kórejských spoločností. „Takže to bol dôvod, prečo preňho vôbec nebol problém prísť sem za mnou,“ povedala som si.
Ostal tu so mnou bývať, moja rodina ho miluje a myslím si, že aj jeho rodina má rada mňa. Aby toho nebolo málo, požiadal ma o ruku a krátko nato sme mali svadbu. Momentálne spolu čakáme naše spoločné druhé dieťa. Žijeme šťastný a usporiadaný život. Cítim sa milovaná. Konečne.
Príbeh je vymyslený a nenachádza sa v ňom (možno) žiadna zhoda s realitou.
