Niekedy môže zdanie klamať. Čo ak zlatokopka v skutočnosti netúžila po peniazoch a luxuse, ale iba po niekom, kto ju bude milovať? Rozuzlenie romantického príbehu sa blíži ku koncu. 2. pokračovanie Zlatokopky vo vás zanechá možno pocit smútku, možno pocit radosti, možno to bude sklamanie a možno nadšenie.
Po nie dlhej jazde zaparkoval auto pred známym podnikom. Ako prvý vystúpil z auta, prišiel k mojim dverám a ako pravý džentlmen mi ich otvoril. Tak takéhoto galantného muža som skutočne ešte nikdy predtým nevidela. Chytil ma okolo pásu a pomaly sme kráčali smerom k hlavným dverám reštaurácie. Vošli sme dnu. Mladý čašník nás srdečne privítal a zaviedol nás k rezervovanému stolu. Všetko na tomto mieste bolo dokonalé – priestory, nóbl ľudia, ale jedna vec bola zo všetkého najlepšia, ON. Vždy, keď sa nám stretli pohľady, cítila som, ako mnou prechádza vlna energie a popravde ma nesmierne vzrušoval. Vždy, keď sa ma dotkol, cítila som, ako vlhnem. Dojedli sme. „Máš na dnes ešte nejaké plány? Ak chceš môžem ťa vziať k sebe domov,“ povedal svojim neodolateľne sexy hlasom. Vedela som, ako tento večer skončí, presne takto som to chcela.
Ak mám byť úprimná, ani neviem ako a bola som v jeho posteli, nahá. A on bol nado mnou. Konečne som mala možnosť vidieť jeho krásne telo. Bol taký nádherný. A jeho vzdychanie, to ma vzrušovalo ešte viac. Jednou rukou ma držal za pás a druhou za krk. „Chceš, aby som prestal,“ opýtal sa ma. „N-nie,“ nevedela som povedať ani jedno súvislé slovo. „Nie? Tak ma popros. Popros ma, aby som neprestal. Popros, drahá,“ hovoril počas toho, ako do mňa pomalým tempom narážal. Bože môj! „Prosím, neprestávaj, chcem ťa,“ to bolo to jediné, čo som dokázala povedať. Pousmial sa a celého ho do mňa zasunul. Cítila som, ako mu od všetkého toho potešenia zarývam nechty do chrbta. Zrejme ho to bolelo, ale nedal to najavo. Alebo ho tá bolesť vzrušovala. Po skvelom sexe priniesol do spálne fľašu vína a spoločne sme pozerali film, ktorý bol otrasný, ale pocit, že som v jeho náručí, že ma drží tak pevne, mi vyvolal motýle v bruchu. „Prečo si to spravil?“ opýtala som sa. Nechápavo sa na mňa pozrel. „Prečo si napísal taký trápny inzerát? Prečo si takouto cestou niekoho hľadal? Pozri sa na seba, máš všetko, čo len chceš – peniaze, autá, môžeš mať aj krásne ženy…“ nestihla som dopovedať, čo som chcela, lebo mi rukou zakryl ústa. „Všetko sa dozvieš v ten správny čas,“ povedal síce s úsmevom na tvári, ale jeho oči, tie pôsobili smutne.
Takto to bolo nejaký čas, presne šesť mesiacov. Stretávali sme sa, mali sex, chodili na dovolenky, mali sex, ukazovali sa spoločne na verejnosti, ale nikdy sme sa nepohli ďalej. Aspoň ja som to takto vnímala. Už to neboli peniaze, ktoré som tak veľmi chcela, bola to jeho prítomnosť. Chcela som ho mať stále pri sebe. V jeden večer som ležala na posteli a rozmýšľala nad tým, že to takto jednoducho fungovať nemôže. Zo dňa na deň som sa cítila viac a viac zamilovaná. On nechce nič viac. Nemôžem si takto ubližovať. Spod vankúša som vytiahla telefón a zavolala mu. Nedvíhal. Skúšala som to opäť a opäť, ale stále nič. Po chvíli márnej snahy som to vzdala a zaspala som. Ráno ma zobudil zvuk budíka. Stále sa neozval, čo ak sa s ním niečo stalo. Rozhodla som sa presvedčiť sa o tom na vlastné oči. Nasadla som do auta a vyrazila k jeho bytu. Zazvonila som. Nikto sa neozýval. Zrazu otvoril dvere cudzí muž. „Soňa, vy musíte byť Soňa! Snažil som sa vám dovolať, musím vám niečo dôležité povedať. Môj brat a váš priateľ, už nie je medzi nami.“ Stála som vo dverách ako oparená. Necítila som nič, len bolesť v mojom vnútri a slzy, ktoré sa mi kotúľali z očí. „Niečo pre vás mám,“ dodal záhadný muž. List? Pomaly som otvorila obálku.
Ahoj, drahá. Toto je teda ten pocit. Pocit, keď sa navždy vyparím z tvojho života. Mrzí ma, že som ti už naposledy nestihol povedať, čo všetko pre mňa znamenáš a ako veľmi ťa milujem. Pamätáš si na deň, keď sme sa stretli prvýkrát? Bol to najlepší deň v mojom živote. V ten večer si sa ma opýtala, prečo som to spravil, prečo som napísal ten inzerát. Možno som mohol mať všetko, čo som v živote chcel, ale čo som chcel zo všetkého najviac, bolo stráviť posledný čas svojho života s niekým, kto mi ukáže, čo je to radosť a možno aj láska. To všetko si mi dala ty. Rakovina ma zožierala zvnútra, ale ty a tvoja prítomnosť, tvoj smiech a nenahraditeľné chvíle s tebou mi dávali druhý dych. Za to všetko, čo si mi za tú krátku dobu dala, sa ti chcem odvďačiť. Tento byt, všetko v ňom, moje autá a celá moja firma sú teraz tvoje. Verím, že si sa so mnou cítila aspoň tak dobre ako ja s tebou. Soňa, ani si nevieš predstaviť, ako veľmi ťa milujem a ako veľmi mi trhá srdce pocit, že už ťa nikdy neuvidím. Opatruj sa, drahá, a nikdy nezabudni na toho, kto ťa miloval celým svojím srdcom. Budem na teba navždy dávať pozor zhora.
Miloval ma. Je preč, je mŕtvy. Naozaj ma miloval. Tieto vety sa mi v mysli prehrávali znova a znova. Nikdy predtým mi nepovedal, čo ku mne skutočne cítil. Moje srdce sa v tom okamihu zlomilo na milión kúskov, ktoré už nikdy nikto nedá dokopy.
Ako napísal v liste, všetko sa stalo mojím. Presťahovala som sa do jeho bytu, v ktorom som od jeho smrti preplakala každú noc. Nechcela som si priznať, že je preč a už sa nikdy nevráti. Aj keď som sa navonok snažila pôsobiť vyrovnane, nedalo sa to. Prišla som o človeka, ktorého som spoznala úplnou náhodou, ale zároveň, ktorý ma miloval celým svojím srdcom. Život bez neho už nemá zmysel. V jeden večer, keď som sedela za jedálenským stolom, vzala som pero a papier a napísala list tomu, ktorému patrí a navždy bude patriť moje srdce. Zapísala som celé dve strany a list som ukončila slovami:
…Aj keď už nie si medzi nami, drahý, nezabudni, že sa naše cesty jedného dňa znovu prepletú a my budeme mať možnosť byť opäť spolu, šťastnejší ako sme boli kedykoľvek predtým. Milujem ťa, drahý.
Tento príbeh je vymyslený a nenachádza sa v ňom takmer žiadna zhoda s realitou.
