Storytime: Zapredaná mafiánovi

Zdieľať článok

Predstavili ste si občas, aké by to bolo, ak by ste boli súčasťou mafie? Verte alebo nie, ja si to predstavujem stále. Ale na rozdiel od mojich predstáv, realita manželky obávaného mafiána je celkom iná.

            Ja a môj manžel, mafián, sme v dohodnutom a našimi rodičmi vopred naplánovanom manželstve. Žiadna láska, ale biznis našich rodín. Boli sme na spoločnej večeri s našimi rodičmi. Tvárila som sa šťastne, aj keď to všetko bolo iba na pohľad. „Vieš, že táto rodinná večera nič neznamenala, však,“ povedal potichu. „N-nie… teda vlastne áno, rozumiem,“ povedala som pozerajúc von oknom. Cítila som sa zranená. Vonku už bola tma. Všetko okolo nás vyzeralo tak desivo.„Mala by si si vystúpiť tu a teraz za to, čo si na tej večeri povedala,“ povedal povýšenecky. „Vincenzo, prosím, je takmer polnoc. Všade okolo je tma,“ povedala som šokovane. Začal spomaľovať auto. „Domov môžeš ísť pešo. Okamžite vypadni z môjho auta,“ pozeral sa na mňa bez kúska zľutovania. Nechcela som mu oponovať. Povzdychla som si, vystúpila z auta a celou silou za sebou zabuchla dvere. Ani chvíľu nezaváhal, dupol na plyn a jediné, čo za ním ostalo, bol hustý dym. Pomaly som začala kráčať smerom domov. Premýšľala som nad tým, prečo sa ku mne správa tak odmerane a chladne. Z mojich myšlienok ma vytrhli až blížiace sa kroky, ktoré stále zrýchľovali a naberali na tempe.

            Asi o hodinu neskôr som dorazila domov – s roztrhanými šatami a krvavými ranami po celom tele. Keď ma uvidelo služobníctvo, okamžite sa ku mne rozbehli a snažili sa mi pomôcť, ja som sa však tvárila nad vecou, aj keď som si v tej chvíli priala zomrieť. Bola som totiž znásilnená a zároveň tehotná – áno, s mojím manželom. Bol to náš jediný spoločne strávený večer, keď sa domov vrátil opitý. Nevedel o tom, že sa stane otcom. Keď som vošla do obývačky, kde sedel Vincenzo, dvihol zrak. Videla som šok a zároveň ľútosť v jeho očiach. „Sarah…,“ pošepkal. „Som v poriadku,”povedala som so vztýčenou hlavou. Namierila som si to do kúpeľne. Počula som za sebou kroky. Vedela som, že je to môj manžel. „Sarah, musíme sa porozprávať… ja…,“ povedal pokojným tónom. Ja som však už taká pokojná nebola a prerušila som ho: „To sa teda musíme! Kde si ku*va bol, keď ma tam vonku znásilnili?“

Retro couple on grey background.

            Kričala som a všímala si, ako sa jeho pohľad mení. „Kde si bol, keď som volala o pomoc a potrebovala ťa? Ah, áno, doma… pretože sme manželia len na papieri a jeden o druhého sa nezaujímame,” stále som kričala. On nepovedal nič, len ticho stál. „Teraz ti niečo poviem, ty úbožiak, a dúfam, že si to dobre zapamätáš… som tehotná, a predtým, než niečo povieš, áno, ty si otcom. Vieš, ako je to možné? Stalo sa to, keď si prišiel opitý domov z práce. To bol jediný večer za tú celú dobu, ktorý mi pripomínal skutočné manželstvo. Ale to už ti môže byť asi jedno. A vieš prečo? Pretože odchádzam. Nechcem to. Nechcem toto manželstvo a ani teba po svojom boku. Rodinný biznis je mi ukradnutý. Ty si mi ukradnutý,”povedala som sklamaným tónom. „Budem otcom…,“ povedal a jeho oči sa zrazu rozžiarili šťastím. Pristúpil ku mne. „Sľúbil som, že ťa budem navždy chrániť, preto som si od teba držal odstup, aby som ťa nezatiahol do všetkých týchto mafiánskych záležitostí. Dnes večer som zlyhal, nielen ako tvoj manžel, ale aj ako budúci otec,“ povedal Vincenzo, „ale sľubujem ti, že to všetko hneď teraz napravím a tí, ktorí ti toto spravili, zhoria v pekle.“ Dal mi pusu na čelo, obliekol si sako a odišiel z izby. Milovala som ho a aj napriek tomu, ako som sa cítila, som sa za ním rozutekala a objala som ho. Okamžite sa otočil a objatie opätoval. Pevne ma držal. „Prosím, nikam nechoď, potrebujem ťa tu… naše dieťa ťa potrebuje,“ prosila som ho so slzami v očiach. Pozrel sa na mňa – bol to ten najjemnejší pohľad, aký som na jeho tvári kedy videla. „Konečne ti môžem ukázať ako veľmi ťa milujem. Už sa viac nebudem skrývať za rolu drsného mafiánskeho lídra. Odteraz budem manželom, akým som mal byť od začiatku, a o pár mesiacov aj otcom,“ povedal so širokým úsmevom na tvári. Mal pravdu. Skutočne to bol náš nový začiatok.

            Čas letel tak rýchlo. Už sú to presne tri roky – tri roky odkedy sa konečne cítim ako v plnohodnotnom vzťahu. Vincenzo sa zmenil na milujúceho manžela a otca, pre ktorého je jeho rodina vždy na prvom mieste. Spolu máme krásne dvojičky – Aresa a Apolla. Toto je rodina, ktorú som vždy chcela. Moje prianie sa konečne splnilo. Konečne som šťastná. 

Tento príbeh je vymyslený a nenachádza sa v ňom (možno) žiadna zhoda s realitou.

Pre viac romantických či erotických príbehov nás nezabudnite sledovať aj naďalej.

Páčil sa vám článok?

Viac článkov

Translate »