Sabi pochádza z Moravy, no žije na Slovensku už piaty rok. Miluje umenie, venuje sa fotografovaniu, hudbe či tvorbe keramiky. V rozhovore sme sa s ňou rozprávali o fotografovaní, o jej skúsenostiach a zážitkoch, o tom ako fotenie vníma. Spýtali sme sa jej aj na OF účet, prečo sa rozhodla si ho vytvoriť a prezradila nám aj aké sú jej najväčšie životné úspechy.
• Ahoj, môžeš nám, prosím, na začiatok povedať niečo o sebe?
Ahoj, moje meno je Sabi. Som pôvodom z Moravy, ale už piaty rok žijem na slovenských lazoch. Celý život ma sprevádza láska k umeniu – fotografii, hudbe aj jeho iným formám.
• Na Instagrame vidieť, že veľa fotíš a venuješ sa tomu profesionálne. Môžeš nám povedať viac o svojej kariére modelky? Aké sú tvoje najlepšie zážitky z fotenia, ktoré si zažila a ktorých si bola súčasťou?
Fotenie ma začalo živiť pred asi ôsmimi rokmi. Stalo sa to postupne, ako to už niekedy býva, že sa z hobby a vášne stane práca. Nikdy by mi nenapadol tento druh obživy, ale život ma viedol týmto smerom. Vždy ma bavilo spoznávať ľudí, ich svety, príbehy a tvoriť skrz fotku spoločné dielo. Páči sa mi čo môžem odovzdať do fotografie cez emócie. Na fotkách nejde len o telo alebo vizuál, ale aj o osobný prejav a naše vnútro.
• Na fotkách vidieť, že veľa fotíš v prírode. Je v tom niečo osobné? Si milovníčkou
prírody?
Určite som! Neustále ma prekvapuje krása prírody – jej tvary, divokosť, múdrosť a podstata života, ktorá je v nej ukrytá. Mám rada aj fotenie v štúdiu alebo zaujímavom interiéri, ale na fotení je príroda moje totálne prirodzené prostredie, v ktorom okamžite viem, čo robiť pre dobrú fotku. To je vlastne aj dôvod prečo som sa odsťahovala na lazy. Vyjdem z dverí a som tam. V noci je tu úžasná tma a ticho, cez deň stretneš jeleňa alebo líšku na prechádzke za domom. Rada zájdem na kávu, koncert alebo za prácou do mesta, ale len tak na výlet mi to často nestačí.
• Cestuješ veľa kvôli práci? Aké sú najkrajšie miesta a krajiny, ktoré si navštívila?
Pretože som mamou, cestujem do zahraničia už len raz za mesiac – zvyšok sa snažím si dohadovať vo svojom okolí. Paradoxne sa mi najkrajšie miesta na fotenie vybavujú skôr lokálne – nádherné sú napríklad České Švajčiarsko, Český raj alebo Štiavnické vrchy.
Ale z tých zahraničných mi ľudsky a gurmánsky najviac učarovalo Taliansko, krajinou zase juh Francúzska, kde sme fotili na koňoch.
• Ovplyvnila ťa nejakým spôsobom pandémia? Či už po pracovnej alebo po súkromnej stránke.
Ovplyvnila ma po každej stránke. Kvôli pandémii sa nedalo cestovať za fotením, takže som hľadala iné možnosti ako tvoriť aspoň lokálne, ale bolo to dosť obmedzené. Začala som tiež viac tvoriť hudbu, keramiku, upratala si vo vzťahoch a vlastne ma to dokopalo k tomu, čo som dlho odkladala. Cítim ale, že už je potrebné sa naučiť s touto chorobou žiť a že by sme sa mali vrátiť do „normálu“. Takže ja osobne už zase fungujem ako predtým, pokiaľ sa dá – za fotením v rámci Európy cestujem a s ľuďmi sa stýkam, pretože verím, že to má na psychiku blahodarný vplyv.
• Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa zaregistrovala na OF? Malo to nejaký súvis s tvojou prácou?
Práve so začiatkom druhej vlny koronavírusu a lockdownu v zime som sa rozhodla pre možnosť podpory svojho obsahu cez túto platformu. Druhým najväčším dôvodom bol večne nahlasovaný profil – či už na Instagrame alebo Facebooku. Už ma tá cenzúra a mazanie bradaviek prestala baviť. Tie fotky aj tak väčšinou neprešli, pretože sa stále sprísňujú pravidlá, čo sa týka prejavu sexuality. Na OF môžem zverejňovať ľubovoľné množstvo fotiek a pozrieť si ich môže naozaj len ten, koho to neobťažuje.
• Čo sa týka obsahu, ktorý fotíš, máš nejaké hranice, ktoré by si nikdy neprekročila? Zmenili sa tieto hranice odkedy si s fotením začala?
Ja osobne sa pohybujem v štýle portrét až umelecký akt. Pokiaľ tam má byť nádych erotiky alebo provokácie, nevadí mi to, ale nemalo by to byť prvoplánové. Mám rada, keď má fotka čo povedať, keď má príbeh. Čo sa ostatných ľudí a ich prejavu týka, rada si prezriem aj „odvážnejšie“ fotky, ale sama sa na to necítim.
• Venuješ sa aj niečomu inému okrem fotenia?
Momentálne sa najaktívnejšie venujem keramike – vediem krúžky pre deti i dospelých, hudbe – spievam v kapele, a mám aj svoj osobný projekt – začala som fotiť z druhej strany fotoaparátu, a to hlavne ženy v prírode. Ale veľa času mi zaberá dcérka a život na lazoch, ktorý sa zdá často zvonku romantický, ale vyžaduje aj veľa času a fyzickej práce.
Stále si ale myslím, že sa mi to darí nejako pekne skombinovať. Som ten typ človeka, ktorý by nemohol stereotypne robiť jednu rovnakú aktivitu.
• Čo považuješ za najväčší úspech vo svojom živote?
Že mám zdravú dcéru, rodičov, rešpektujúce vzťahy okolo seba a ľudí, o ktorých sa môžem oprieť, keď je to potrebné.
• Máš nejaké životné motto, ktorým sa riadiš?
Vždy, keď som mala nejaké motto, prestalo mi po čase môjho vývoja dávať zmysel. Takže mi najviac sedí asi: „Jediné čo viem, je to, že nič neviem.“ Je v tom obsiahnuté múdro flexibility, prispôsobovania sa danej situácii a otvorenej mysle.
zdroj: https://onlyfans.com/sabi_model
