Zamrzol som. Alkohol, ktorý som predtým vypil, zo mňa začal pomaly vyprchávať. Ťažko som prehltol slinu. Sadol som si na jej posteľ, pozeral na tehotenský test, ktorý som držal v jednej ruke, zatiaľ čo druhou som si podopieral hlavu. Položil som test naspäť do krabičky a vzal do rúk list.
Drahý Antonio,
V momente, keď čítaš tento list, som už dávno preč, ale ty sa dívaš na tehotenský test. Ako už zrejme vieš, dieťatko je tvoje. Chcem ti povedať pravdu o incidente spred piatich rokov. Myslíš si, že som zničila dobrú povesť tvojho mena a celej tvojej firmy. Aj keď som sa ti to snažila povedať už miliónkrát, nikdy si ma nechcel vypočuť.
Keď šla tvoja reputácia dole kopcom, všetky tie „dôkazy“ hovorili, že vinná som ja. Všetko to bolo klamstvo. Pokúšala som sa ti povedať pravdu. Zamyslel si sa niekedy nad tým, koľko ľudí mi závidelo? Koľko ľudí nám závidelo? Všetku tú našu lásku a všetko, čo sme zdieľali. Zamyslel si sa niekedy nad tým, koľko ľudí nás chcelo rozdeliť? Samozrejme, že nie. Jednou z nich bola Jules, áno, tvoja dobrá kamarátka. Veril si jej tak veľmi, že si veril viac jej ako mne. Využila to a navždy nás rozdelila.
Takže, Antonio, toto je skutočne poslednýkrát, čo to poviem – nikdy som ťa nezničila, ani tvoju povesť a ani tvoju firmu. Všetko bolo obrátené proti mne. Čo sa týka dieťaťa, nechcem, aby si ho spoznal. Nehľadaj ma a nesnaž sa ma nijako skontaktovať.
Tvoja Casandra.
Položil som list späť na posteľ a vybral sa do najbližšej kúpeľne. Zvracal som. Bolo mi zo mňa zle. Využil som ju a ona si myslela, že ju stále milujem. Počas toho, ako som kľačal pri toalete, rozmýšľal som nad tou špinou, Jules. Zničila nielen moju povesť a firmu, ale aj môj dokonalý vzťah s Casandrou. Slzy mi stekali po tvári. Sadol som si na zem a oprel sa o stenu. Po chvíli som sa postavil, umyl si tvár a zuby. Z vrecka som vytiahol telefón, aby som zavolal Cas, nebolo prekvapivé, že nedvíhala. V tom okamihu som sa rozhodol napísať Jules. Chcem sa s ňou stretnúť. Zajtra v mojej a Casandrinej obľúbenej kaviarni.
Osprchoval som sa. Cítil som voči sebe znechutenie. Casandra je niekde tam vonku a čaká moje dieťa, zatiaľ čo Jules je šťastná, že nás rozdelila. Casandra je sladké a milé dievča, ktoré dokáže kadečo odpustiť, ale keď niekto prekročí hranicu, nedá mu ďalšiu šancu. Obávam sa, že ja som túto hranicu už prekročil. Keď som sa osprchoval a vyšiel z kúpeľne, obliekol som sa. Zišiel som dole po schodoch a vzal si kľúče od auta. Nastúpil som do auta a namieril som si to do kaviarne. Kým som šoféroval, stále som myslel na Casandru a na naše dieťa. Chcem prísť domov a nájsť ju tam. V tom okamihu som si uvedomil hlavný dôvod môjho stretnutia s Jules, je to kvôli Casandre. Dorazil som na dohodnuté miesto. Čakal som vonku. Zrazu prišla Jules. Mala na sebe obtiahnuté čierne šaty, poctivo zvolené tak, aby odhaľovali čo najviac z jej tela. Díval som sa na ňu s nenávisťou. „Ahoj, drahý. Chcel si sa stretnúť, Antonio?“ Stále si jemne hrýzla do spodnej pery a hrala sa s vlasmi. „Áno. Prečo si obvinila Casandru z toho incidentu, ktorý sa stal pred rokmi?“ Nemohol som to v sebe držať dlhšie a prešiel som rovno k veci. „Tony, o čom to hovoríš? Nikdy by som si ju nedovolila obviniť. Je to láska tvojho života.“ S každou vetou, ktorú povedala, sa mi hnusila viac. „Jules, mám dosť informácií na to, aby som ťa mohol zničiť. Kúsok po kúsku, až kým ti neostane nič. Povedz mi, čo sa vtedy pred rokmi stalo.“ Zničila moju reputáciu a všetko na čom mi záležalo. Toto bola zaslúžená pomsta.
Ja a Jules sme len tak postávali na chodníku asi tridsať minút, až kým som ju konečne nezlomil. Povedala mi, že mi závidela môj bezproblémový vzťah s Casandrou a chcela ma zničiť takým spôsobom, že Casandru krivo obvinila. Bola natoľko hlúpa, že mi ukázala falošné dôkazy. Ale ja som nebol o nič viac múdrejší – veril som jej, veril som všetkému, čo o Casandre povedala. Kým sa situácia medzi nami stupňovala, vytvoril sa okolo nás dav ľudí. Niektorí vytiahli z vreciek telefóny a začali si to natáčať. Počul som ich, ako si niečo šepkajú. Tu sa mohla začať pomsta, pred očami všetkých tých ľudí. Jules bola ako zamrznutá. Sčervenala od zlosti a hanby. Niektorí ľudia sa ma dokonca začali pýtať otázky o celej tejto situácii. Myslela si, že je to všetko? Ani zďaleka som s ňou neskončil. Bude pykať. Mal som jasné dôkazy. Dorazil som späť domov a namieril si to do svojej kancelárie. Všetky dôležité dokumenty som zhromaždil a stále som rozmýšľal nad Casandrou. Už to bol takmer týždeň, čo je preč. Stále mám na stole rozvodové papiere, ale nemám odvahu ich podpísať. Lepšie povedané, nechcem ich podpísať. Ako hlúpo práve zniem? Nechcel som, aby to takto skončilo. Postavil som sa a našiel alkohol. Pil som, veľa. Keď som na stolíku v obývačke našiel naše staré fotky, zmocnil sa ma pocit viny. Myšlienky, že je teraz úplne sama, ma ničia. Mám o ňu strach. Oči mi zaplnili slzy. Som taký hlúpy. Nikdy som pri nej nestál ako ozajstný chlap. Je mi zo mňa zle.
Pokračovanie nabudúce.
